Pád Númenoru
V úvode knihy si prídu na svoje milovníci „cestopisov“, keďže začiatok patrí zaujímavým informáciám o ostrove Númenor. Čitateľ sa tak môže dozvedieť o geografii, faune, flóre, ale aj zvykoch ľudí žijúcich na Númenore (napríklad kedy sa domáci obyvatelia sobášili). Osobne takýto úvod veľmi oceňujem, nakoľko koho tieto záležitosti zaujímajú (vrátane mňa), má ich všetky pokope. A naopak, komu na takýchto detailoch nezáleží, môže úvod preskočiť a vrhnúť sa na príbeh. V každom prípade je evidentné, koľko času a miesta vo svojej mysli venoval pán Tolkien svojim dielam.
Príbeh je tiež písaný dosť netypickým spôsobom, a síce vo forme akejsi kroniky, pričom niektoré udalosti sú spomenuté len okrajovo (prípadne len panovníci vládnuci v danom období), iné sú zase popísané dostatočne, aby sme sa nechali vtiahnuť do príbehu. Ten hovorí o osídlení ostrova Númenor, a privilégiách, ktoré dostali títo obyvatelia oproti ostatným ľuďom. Postupne sa dozvedáme o krokoch a životoch jednotlivých kráľov a ich príbuzných, o plavbách do Stredozeme, postupnom náraste ich moci a pýchy a o tom, ako sa udalosti Stredozeme čím ďalej tým viac dotýkajú aj Númenoru, čím sa postupne blíži k svojmu pádu.
A práve tu sa ponúka jedna otázka, či je táto kniha vhodná aj pre niekoho, kto nikdy neprišiel do kontaktu so žiadnou knihou, filmom, čímkoľvek z tohto fantasy sveta. Osobne si myslím, že áno. Príbeh funguje aj samostatne, a hoci v mnohých prípadoch sa vyjadruje len skratkovito, stále by to malo stačiť na to, aby ste sa v ňom nestratili. Tým pádom je aj veľmi ľahko čitateľný, atraktívny, a knihu tak budete môcť zhltnúť relatívne rýchlo. Zároveň sa však knihe čitateľ dozvie viacero zaujímavých vecí z mytológie a histórie celého sveta- napríklad dosť o Sauronovi, čím sa dielo stáva ešte viac zaujímavým pre fanúšikov Tolkiena. Pre nich bude zrejme veľkým bonusom a zaujímavosťou viacero poznámok a odkazov priamo v texte, napríklad aj na listy medzi Tolkienom a jeho priateľom Lewisom. Ďalej musím pochváliť niekoľko skutočne krásnych ilustrácii. Rovnako ako pri iných dielach- Pán prsteňov, Hobit... je kniha určená veľkým aj malým, a teda neobsahuje žiadne brutálnosti, komplikované opisy politických jednaní, zároveň ale ani chvíľu nepôsobí detským, alebo nebodaj jednoduchým dojmom.
Osobne mám rád Pána prsteňov, Hobita, čítal som Silmarillion, Húrinove deti, avšak určite sa nepovažujem za hardcore fanúšika. Napriek tomu ma kniha bavila, a ako som napísal vyššie, myslím si, že má potenciál zaujať aj človeka, ktorý nevie nič o „zlom prsteni“. Príbeh to je zaujímavý, ľahko prístupný, pekný, a opäť raz dokazuje, že niekedy je bohatý vnútorný svet tá najsilnejšia zbraň, akú človek môže mať.